Do tejto recenzie fotoaparátu GH5, som išiel ako skalný zástanca „ťažkej techniky „ teda tradičných profi zrkadloviek a človek, ktorý mal vždy odstup od kvetnatých rečí o výsledkoch optických výkonov mirrorless fotoaparátov... Na druhej strane som bol úplne otvorený a tešil som sa , že budem mať sám možnosť porovnať a vyhodnotiť to, o čom iní rozprávajú.

 

Prvou veľmi pozitívnou skúsenosťou bola veľkosť, ale aj váha fotoaparátu. Považujem sa za wildlife fotografa a váha môjho batohu s výbavou veľmi často prekračuje hranicu 15kg, pri viacdenných výpravách je to ešte viac. Zrazu sa mi do rúk dostáva fotoaparát, ktorého váha aj s priemerným objektívom je nižšia ako váha môjho prázdneho batohu.

 

Aj keď Panasonic GH5 nepatrí v rámci mirrorless fotoaparátov k najľahším a najmenším, jeho veľkosť a váha (na úrovni profesionálneho zariadenia), ma veľmi príjemne prekvapila. V porovnaní s mojou D4 - kou s nasadeným objektívom Nikkor 300mm f2,8 VRII to bol pre mňa veľký skok. Predstava chodenia do hôr s kompaktným batohom a zanedbateľnou záťažou na chrbte mi učarovala.

Na prvý dotyk bolo hneď vidno, že sa jedná o fotoaparát vyššej triedy. Držanie mi sadlo hneď do ruky. Fotoaparát som však vybral z brašne s nasadeným gripom. Bez batery gripu mi držanie nesedelo až tak dobre, malíček mi utekal, čo je však problémom nejednej menšej zrkadlovky, či CSC fotoaparátu. Z môjho pohľadu je ergonómia držania a ovládania fotoaparátu podarená. To, že som napísal len podarená a nie veľmi podarená má na rováši nevhodne umiestnene tlačidlo DISP.

Aj keď je zapustené, nevyhol som sa nejednému, nechcenému stláčaniu počas manipulácie. Batery grip by som chcel vyzdvihnúť nie len pre jeho dobré držanie ale aj funkčné tlačidlá, ktoré sú na ňom vyvedené. 

Telo fotoaparátu je kovové, utesnené voči striekajúcej vode, prachu a mrazuvzdorné do teploty -10 st. Odolnosť voči vode som nechtiac otestoval aj počas búrky a dažďa, ktorá nás na mori zastihla.  

 

Po vybalení vysokorýchlostnej SDHC karty a jej zasunutú ma príjemne prekvapili dva sloty na kartu.

Hľadáčik

Najviac ma však zaujímal pohľad do hľadáčika, rýchlosť a presnosť zaostrovania, nakoľko práve hľadáčiky boli na CSC fotoaparátoch najväčšou slabinou. Panasonic však s modelom GH5 zbúral všetky moje predsudky. Hľadáčik je naozaj výnimočný. Zobrazuje naozaj kvalitne a v reálnom čase.

Výbornou funkcionalitou hľadáčika je jeho stmavovanie a zosvetľovanie podľa aktuálnej expozície. Je to taký praktický scénicky expozimeter, a pri rýchlom návyku na túto funkciu som prestal kontrolovať reálny expozimeter. Potešila ma aj relatívne veľká očnica, samozrejme s dioptrickou korekciou.

 

Veľmi zaujímavou novinkou na ktorú som si hneď zvykol a obľúbil ju, bolo zväčšovanie a zmenšovanie ostriaceho bodu s prstami na LCD a jeho okamžitý presun. Ako náhle som objavil túto funkcionalitu, úplne som prestal posúvať ostriaci bod tlačidlami.  

Ostrenie

Zaostrovanie fotoaparátu je naozaj rýchle. Môžeme povedať že celý fotoaparát je pri zapínaní, ovládaní a zmene parametrov veľmi rýchly. S ostrením som nemal žiadne vážne problémy.

Panasonic používa DDF zaostrovanie s vyhodnocovaním kontrastu, pričom využíva  úctyhodných 225 zaostrovacích bodov, ktoré sú rozmiestnené takmer na celej scéne. To som v porovnaní s mojou zrkadlovkou veľmi ocenil, keďže Nikon má tendenciu ostriace body tlačiť okolo stredu. Na svojej D4 veľmi obľubujem funkciu jedného malého joysticku. Pri jeho stlačení sa ostriaci bod nastaví vždy na najrýchlejší a najpresnejší stredový krížový bod.

Veľmi ma prekvapilo keď som pri stlačení joysticku objavil túto funkciu aj pri GH5-ke. Za spomenutie stoji ešte veľmi zaujímavá funkcia dodatočného zaostrenia. Funguje tak, že pri jej zapnutí, a nakomponovaní scény fotoaparát prebehne scénou, urobí veľmi rýchlo a nepostrehnuteľne väčšie množstvo fotografii. V prehliadacom režime si potom na displeji ťuknete prstom, ktorú časť chcete mať ostrú a ostatok je podľa zvoleného ohniska a nastavenej clony adekvátne rozostrený. 

 

Tichá závierka

Ako veľkú výhodu, aj z pohľadu wildlife fotografa, som vnímal „tichosť“ uzávierky. Mechanická uzávierka je naozaj veľmi tichá.  Na stránkach výrobcu sa dočítate, že životnosť uzávierky je približne 200 tisíc záberov. Zároveň ďalším veľkým plusom je že dokáže v režime sekvenčného snímania urobiť 12 snímkou za sekundu, čo je naozaj hodnota špičkových športových a wildlife zrkadloviek.

Obrazový stabilizátor

Fotoaparát využíva duálnu stabilizáciu obrazu. Kombinuje stabilizáciu čipu so stabilizáciou objektívu. V praxi sa to aj naozaj veľmi účinne prejavilo. Uvedomil som si vôbec nemusím riešiť časy okolo 1/30. Hranicou, kde som zbystril pozornosť a pevnejšie oprel ruku boli časy okolo 1/10 a kratšie. Aj pri týchto časoch som bol veľmi milo prekvapený ostrosťou fotografií.

 

Nastavenie fotoaparátu som mal v režime factory settings, personalizoval som si len niektoré prvky ovládania. Takže nebola nastavovaná vyššia intenzita ostrosti, či doostrovania. Väčšina užívateľov bude pri fotografovaní určite využívať fotografovanie do formátu RAW. Z toho sa väčšinou dá veľa vyťažiť a veľa urobiť aj pri nie pravé ideálnej expozícii. Dynamický rozsah snímača je podľa doxmark testov 13Evs. 

 

 

Kvalita fotografií

Aj preto som zo zaujímavosti fotil do najlepšieho JPG formátu, aby som vedel, čo ponúkne Panasonic pre reportáž, alebo bežné fotenie, kde nie je nutné fotiť do RAWu. Kvalita fotografii je podľa môjho názoru celkom slušná už v JPG. Pri plnom priblížení na mojom 27“ monitore je hlavne na vzdialenejších objektoch badať zlievanie kresby typické pre JPG formát. Samozrejme prekreslenie detailov závisí aj od použitého objektívu. Ja som fotil s objektívmi Leica 12-60mm f2,8-4 /ekvivalent 24-120mm/ , Lumix 35-100mm f2,8 /ekvivalent 70-200mm/ a Leica 12mm f1,4 /ekvivalent 24mm/.

Tento objektívik mi učaroval asi najviac, možno aj preto lebo som zvyknutý fotiť s pevnými sklami s vysokou svetelnosťou. Je malý , kompaktný s úžasnou, hlavne stredovou kresbou. Pre dotvorenie úplného obrazu som si dal vytlačiť JPG záber kocúra na formát 45x 30cm. Nie je to úplne najväčší formát, svoje fotografie tlačím minimálne do rozmeru 60x40cm a viac, ale pre potreby tejto malej recenzie si myslím že to je postačujúce.

Prekreslenie detailov v rovine ostrosti bolo veľmi slušné. Pre bežné potreby je podľa môjho názoru aj JPG postačujúci. Väčšina ľudí sa aj tak na fotografiu díva ako na celok a len mi fotografi, často trpíme nutnosťou pritlačiť si fotku až k nosu. Navyše je treba spomenúť že som zvyknutý na kresbu z objektívu Nikon 300mm/2,8 VRII, ktorý patrí k najostrejším vyrobeným objektívom a v kombinácii s full frame profesionálnymi zrkadlovkami musí byť výstup na adekvátnej úrovni. 

Video

Panasonic GH5 sa už v praxi preslávil svojim videom. Dovolil by som si použiť prívlastok SUPERB. Ten dávam hlavne kvôli špecifikácii a možnostiam ktoré ponúka. Som fotograf, nedokážem adekvátne zhodnotiť jeho potenciál v oblasti videa. Myslím si, že je to na jednu samostatnú recenziu pre niekoho kompetentnejšieho. Z môjho užívateľského pohľadu ma veľmi zaujala hodnota 180 snimkov/sec, pri rozlíšení FHD. Zároveň je to myslím jeden z 2 prístrojov na trhu, ktorý ponúka 60 snímkov/sec pri rozlíšení 4K.

Záver

Panasonic GH5 na príjemne prekvapil. Veľkosť, váha, úžasný hľadáčik, ostrenie a tichá uzávierka, boli z môjho pohľadu asi najviac vnímane benefity v prospech Panasonicu.

Ako slabšia sa mi trochu javila iba výdrž batérie. Samozrejme dá sa to riešiť prídavným gripom ako v mojom prípade, musím však povedať, že baterka by mala byt podľa môjho názoru v tejto kategórii prístrojov výkonnejšia. Je to ale asi jediná výrazná vec , ktorú by som GH5-ke vytkol počas nášho spoločného týždňa.

Každopádne Panasonic GH5 je vynikajúci prístroj s neskutočným množstvom skvelých funkcií, vynikajúci fotoaparát a špičková profesionálna kamera zároveň. Učarovala mi natoľko , že sa do mojej mysle vkradla myšlienka zmeny systému. V jej prospech hrá veľa vecí, ktoré som sa Vám vyššie snažil formou bežných užívateľských postrehov priblížiť.