Poradňa
Najlacnejšie štúdiové svetlá
Ak je vašim cieľom, vybavenie ateliéru s čo najnižšou investíciou, potom si prečítajte nasledujúci článok...
Najlacnejšie štúdiové svetlá alebo vybavenie ateliéru s čo najnižšou investíciou
Pri fotografovaní je v zásade možné použiť tieto zdoje svetla:
- LED svetlo
- Žiarovka
- Halogén
- Žiarivka s denným svetlom
- Systémový blesk
- Štúdiový blesk
Z vyššie uvedených zdrojov svetla by som žiarovku a halogén označil skôr ako nevhodné, technicky prekonané zdroje, vhodné len pre núdzové použitie, (s výnimkou zámeru pre dosiahnutie nejakého efektu - napríklad pri lokálnej zmene farebnej teploty na určitej časti fotografie).
Zábleskové svetlo sa farebnou teplotou veľmi blíži dennému (5600K), takže rozdiel medzi denným a zábleskovým svetlom na fotografii prakticky nevidíme.
Naopak žiarovka má vyššiu farebnú teplotu (cca 3200K), ako denné, alebo zábleskové svetlo, čo sa na fotografii prejaví tak, že časť nasvietená žiarovkou je farebne posunutá do teplejších farieb (žltá, červená).
Podobne je tomu aj u halogénového svetla. Tomu sa dá samozrejme vyhnúť tak, že nasvietime umelým svetlom rovnomerne celú plochu záberu, ale na to je väčšinou potrebná veľmi vysoká intenzita svetla, ktorej dosiahnutie je i s použitím žiarovky alebo halogénov drahšie, ako keď rovnaké prostriedky investujeme do zábleskového svetla.
Ďalším spoločným problémom žiarovky aj halogénu je, že priamo úmerne s dosiahnutým svetelným výkonom, sa zvyšuje aj množstvo vyžarovaného tepla. Toto pôsobí obzvlášť negatívne pri fotografovaní v štúdiu s nalíčeným modelom/modelkou, kedy sa vplyvom tepla doslova rozteká make-up.
Obdobné problémy nastávajú aj pri fotografovaní jedla, ktoré už v priebehu niekoľkých minút vplyvom teploty sálajúcej z halogénových lámp, už vôbec nevyzerá čerstvo.
Pre zaujímavosť: ak nasvecujete portrét dvomi žiarovkovými, alebo halogénovými svetlami o výkone 500 W zo vzdialenosti jedného metra od fotografovaného objektu, dopracujete sa pri ISO200 a najnižšom možnom clonovom čísle (v závislosti na použitom objektíve) sotva na čas 1 / 30 s, čo je vo väčšine prípadov úplne nedostatočné. Navyše modelke začne už po 10 minútach z tváre stekať make-up, a hodinoová práca vizážistky tak vyjde úplne nazmar.
Žiarivky s denným svetlom (takzvané Trvalé svetlá alebo Daylight), nie sú už zďaleka tak problémové, ako žiarovky a halogénové svetlá. Avšak problémy s nízkou intenzitou dosiahnutej hladiny svetla neriešia.
Ak sa snažíte zvyšovaním ich počtu dosiahnuť intenzitu potrebnú pre regulérne fotenie, opäť sa s cenou vynaloženou za štúdiové osvetlenie dostanete vyššie, ako keď si kúpite zábleskové svetlá.
Preto sa predávajú prevažne malé, lacné sady vhodné skôr pre fotografovanie drobnejších produktov. Naopak veľké využitie majú žiarivky s denným svetlom napríklad pri natáčaní videa, pre ktoré je ich reálny výkon úplne dostačujúci.
Na záver finančné zhodnotenie:
Aby sme trvalé svetlá mohli porovnávať so zábleskovými, musíme uvažovať, že by mali mať výkon minimálne 1500 - 2000 W, aby sa s nimi dalo v štúdiu porovnateľne pracovať.
Tak si iste spočítate, koľko by vás obstaranie žiariviek, či obľúbených "stavebných halogénov" (pri ktorých je navyše problém vysokej teploty), stálo. Ďalšou nevýhodou týchto zdrojov svetla oproti štandardným zábleskovým svetlám je, že na tento zdroj svetla nenasadíte prakticky žiadne príslušenstvo apotrebné pre kreatívnu fotografickú prácu, ako difuzér, softbox, reflektor, komíniik...
Systémové blesky
(napr. Canon speedlite 580, Nikon SB-900...) iste pozná väčšina fotografov. Dajme tomu, že priemerná cena sa pohybuje cca. okolo 300 až 400Eur. Výhodou je určite ich malý rozmer a nízka hmotnosť, tým ale výpočet ich výhod končí.
Keď necháme blesk pracovať v režime TTL, naša práca opäť nskĺzne iekam k reportážnej fotografii, čo nie je naším cieľom. Tým pádom zďaleka nevyužijeme technické možnosti blesku za ktorý sme draho zaplatili. Ďalšou nevýhodou je obmedzená kapacita batérií, ktoré je potrebné každú chvíľu meniť za nové.
Tiež znovunabitie systémového blesku je (až na výnimky), veľmi dlhé oproti zábleskovému svetlu. Problémom je často aj uchytenie ku statívu a opäť použitie kreatívneho príslušenstva. Existujú síce softboxy, ktoré je možné na systémové blesky pomocou adaptéra nasadiť, ale v porovnaní so štúdiovými svetlami je to vždy provizorně riešenie.
Pokiaľ vezmeme do úvahy, že cena plne funkčného zábleskového svetla solídnej značky sa začína od cca 130.-Eur, - z predchádzajúceho porovnania vyplýva, že štúdiové blesky sú jednoznačne najekonomickejšou alternatívou pre pre kreativně fotografovanie v štúdiu.
