Poradňa
Recenzia: FujiFilm X100 vs Leica M9
|
||||
Keď mi môj známy pred niekoľkými dňami zatelefonoval, že predáva svoj milovaný fotoaparát Leica M8 a začína fotiť s novým modelom elektronickej zrkadlovky Fujifilm X100, nevydržal som. Vybalil som fuji stovku z novučičkej krabice (mimochodom –verný klon spôsobu balenia Leica), a začal som poľný test. Hneď na úvod však musím upozorniť, že žiaľ nebolo možné urobiť exaktné porovnávacie snímky v rovnakých podmienkach s obidvomi fotoaparátmi, nakoľko dva dni predtým som musel poslať svoju M9 do servisu (nie je to žart, už mala nárok, používal som ju takmer pol roka a niektoré snímky ukladala na kartu tak zvláštnym „Leica spôsobom“, že sa nedali otvoriť).
|
||||
Fujifilm X100 je o niečo menší ako hľadáčikové fotoaparáty typu Leica M a podstatne ľahší. Hmotnosť tela so vstavaným (nevýmenným objektívom ekv. 35mm), je len 445g (s batériou a SD kartou). Leica M s objektívom SUMMICRON-M 35 mm f/2 ASPH, váži viac než 900g. Fuji X-100-vka je teda ľahšia a preto „sedí“ lepšie v ruke. Navyše, na rozdiel od Leica M, má aj vstavaný grip – výčnelok pre lepšie uchopenie pravou rukou. Čo sa týka vypracovania a materiálu, fotoaparát je na veľmi slušnej úrovni. Z použitých materiálov dominuje kov a umelá koža. Dobrý dojem trochu kazia použité plasty, ktorých však nie je veľa. Keď porovnáme x-100 a leica M, tak leica pôsobí nielen veľkosťou, ale i dizajnom robustnejšie a solídnejšie. FujiFilm X100 je osadený APS-C senzorom CMOS s rozlíšením 12.3 megapixelov. Leica M9 má FullFrame CCD senzor s rozlíšením 18 megapixelov. Po zapnutí trvá reakcia fotoaparátu X100 niečo cez 2,2 sec. Dosť veľké oneskorenie má i reakcia spúšte, pri exponovaní snímku. V tomto smere je na tom Leica M9 lepšie, nakoľko jej spúšť reaguje okamžite. Čo sa týka možností nastavenia a ovládania fotoaparátu, Fujifilm X100, oproti Leica M8 (alebo M9), je to už moderná strojovňa, niekedy možno až na úkor prehľadnosti. Chvíľu trvá, pokiaľ človek zistí, ako sa dostať ku manuálnym funkciám, pričom asistencia návodu najlepšie v zrozumiteľnom jazyku, je nevyhnutná. |
||||
OSTRENIE
K dispozícii sú tri režimy, Manuál, AF-S a kontinuálny AF-C, pre snímanie pohybujúcich sa objektov. Oproti systému priehľadového hľadáčika, ktorý používajú diaľkomery Leica M, je manuálne zaostrovanie Fujifilm X100 dosť nepraktické pre Street fotografiu. Dôvody sú nasledovné:
Ostriaci prstenec je elektronický, pokiaľ preostríte napríklad z 10m na 1m, napočítate viac než sedem „otočiek“ prstencom, pričom vstavaný objektív typu „pancake“ má tak nízky reliéf, že človek musí dávať veľký pozor, aby si prstami nezaškrabol sklo objektívu, alebo neprepol clonu (ktorá má prstenec tesne vedľa ostriaceho prstenca). Pri fotografovaní ľudí na ulici (na ktoré je Fujifim X-100 primárne určený), je preto potrebné nastaviť vyššie ISO a clonu, aby nás fotoaparát pustil do rýchlejších časov, a najmä, aby bola väčšia hĺbka ostrosti. Ostrosť je potrebné nastaviť manuálne, odhadom. Veľkou výhodou je, že fotoaparát pri prepnutí do manuálneho režimu ostrenia, ukazuje na displeji, resp. v hľadáčiku na stupnici hĺbku ostrosti. |
||||
Pohľad do hľadáčika Fujifilm X100. Na stupnici dole môžete vidieť aktuálnu hĺbku ostrosti. | ||||
* | ||||
S takýmto spôsobom ostrenia je možné dosiahnuť veľmi dobré výsledky.
Veľkou výhodou X-100 je vstavaný priehľadový / elektronický hľadáčik, kombinovaný s pomerne veľkým a detailným LCD displejom. Prepínanie medzi LCD obrazovkou a hľadáčikom je možné ručne, alebo automaticky, po priložení fotoaparátu k oku. Na prepínanie jasného priehľadového hľadáčika je určená šikovná páčka v štýle Leica, ľahko dostupná pravou rukou bez toho, aby ju musel fotograf hľadať, jednoducho ju nahmatá. Po prepnutí sa do priehľadového hľadáčika premieta elektronický obraz živého náhľadu, takže môžete bez problému presne zakomponovať obraz bez prípadnej odchýlky spôsobenej paralaxou.
|
||||
* |
||||
Vstavaný „PIDIBLESK“
Fujifilm X100 má vstavaný miniatúrny blesk, ktorý je umiestnený takmer centrálne nad objektívom. Najmä pre to na mňa pôsobil dosť nedôveryhodne, nakoľko som bol presvedčený, že z tohto uhla bude blesk nasvecovať scénu tradične kompaktovo neplasticky , pričom „zadusí“ všetko prirodzené svetlo. Pri fotografovaní v interiéri tomu tak aj čiastočne je, (i keď na klasické „plechové“ zábery z kompaktu nemá), ale v exteriéri, čuduj sa svete, je tento maličký blesk vynikajúcim pomocníkom na presvetlenie tieňov, pričom vo väčšine prípadov vôbe nevadí, že sa nachádza priamo v osi objektívu.
|
||||
Záber bol odfotografovaný s miniatúrnym prídavným bleskom FujiFilm X100, ISO800, F11, 1/2000. | ||||
* | ||||
ŠUM
Nakoľko Fujifim X100 má v porovnaní s Leica M9 oveľa nižší šum, na ulici môžete bez problémov fotografovať na ISO 800/1600 (pri Leica M9 je reálne maximum ISO 400. Na renomovanej stránke www.stevehuffphotos.com , som síce videl pomerne slušne vyzerajúce snímky z Leica M9, s vyšším ISO, avšak na tomto webe nie su obrázky v plnom formáte a šum typu Leica, sa prejaví najmä pri plnom zväčšení snímku (viď obrázky dole).
|
||||
* | ||||
* | ||||
* | ||||
* | ||||
Výsledok porovnania je zrejmý. FujiFilm Finepix X100 je na tom čo sa týka šumu podstatne lepšie, než Leica M9. Bez problému je možné využiť vyššiu citlivosť ISO, až po hodnotu 5000, pokiaľ u Leica M9 je reálny strop ISO 400.
|
||||
OSTROSŤ
Ako sa dalo čakať, pri rovnakom nastavení fotoaparátu, sú vďaka legendárnej kvalite „skiel“ Leica, snímky z M9 podstatne prekreslenejšie a ostrejšie, najmä v rohoch. To sa však dalo predvídať, nakoľko od Fujifilm x100 za 1000Eur, osadeného bakelitovým“ Fujinon asph. lens“ objektívom, nemožno čakať zázraky. Napriek tomu, od clony f2,8 vyššie, kreslí Fujinon veľmi slušne (pocitovo asi na úrovni kompaktu Leica D-lux5. Na clone f2 je kresba podstatne slabšia nielen v rohoch, ale aj v strede. V tejto kategórii má Leica podstatne navrch, nakoľko väčšina jej objektívov vykazuje najvyššiu ostrosť práve na najnižších clonách, z čoho vyplýva aj jej snové, mäkké podanie. Navyše, mágia Leica objektívov spočíva aj v osobitom 3D podaní.
|
||||
* | ||||
Pri clone f 2,8 je už viditeľné zlepšenie kresby, ktorá sa ďalej mierne zlepšuje až po f8. * |
||||
* | ||||
Okrem problematickej obrysovej kresby sa prejavila i dosť veľká chromatická aberácia na okrajoch fialových okvetných lístkov. Pri fotografovaní (najmä v exteriéri), doporučujem použiť slnečnú clonu (nedodáva sa s fotoaparátom, je potrebné kúpiť ju samostatne). * |
||||
* | ||||
Uvedomujem si, že toto porovnanie nie je celkom korektné, nakoľko porovnávam FujiFilm objektív 35mm s Leica objektívom 50mm, napriek tomu je však jasné, že Leica objektívy predstavujú kvalitatívne (i cenovo), podstatne vyššiu úroveň. Napriek tomu, že obrazový čip CCD, ktorým je osadená Leica M9, má neporovnateľne vyšší šum, ako snímač fotoaparátu FujiFilm X100, pri nižších hodnotách ISO je obrazová kvalita podstatne lepšia zo snímača Kodak (Leica M9). Odhliadnuc od toho, že v menu oboch fotoaparátov je možné nastaviť rôzne úrovne saturácie, kontrastu, ostrosti a ´ďalších parametrov, jednoducho obraz z leiky má podstatne viac "mäsa". Neviem, ako by som to inak opísal, je proste plnší a spozorujete to najmä pri postprodukcii vo Photoshope, alebo inom foto software. Najviac viditeľné je to pri úprave úrovní jasu a kontrastu... Jednoducho, obraz z "fujifilmu", je na prvý pohľad obraz z kompaktu a obraz z leiky, je na prvý pohľad obraz z Full Frame. Ešte väčší rozdiel sa prejaví pri tlači samotných fotografií, kedy sa leika naplno prejaví plnosťou obrazu v deatiloch a drobnokresbou. Podstatne vyšší šum leiky pritom možno (a výrobca s tým zrejme počíta), veľmi úspešne využiť pri štylizovaných čiernobielych fotografiách, kde elelktronický šum veľmi úspešne nahrádza klasickú štruktúru fotopapiera (zrno).
Na druhej strane, Fujifilm X100 má presne to, čo novodobým digitálnym hľadáčikovým leikám najvyššej rady, chýba, to znamená podstatne rýchlejšie spracovanie obrazu, nízky šum aj na vyšom ISO, živý náhľad a ďalšie. Suma sumárum:
|
||||
ZÁVER
Fujifilm X100 predstavuje skutočne alternatívu súčasným digitálnym diaľkomerom Leica M8 a Leica M9, najmä kvôli cene a kompaktnosti. Fotoaparát môžete mať pri sebe za každých podmienok, nezavadzia Vám a skutočne, pokiaľ Vám ide o fotografovanie ľudí, je to ten najpohodlnejší a najnenápadnejší spôsob, akým to môžete robiť. Musím povedať, že najmä vďaka nízkemu šumu je možné s X-100 fotografovať všade a takmer za každých svetelných podmienok. Tam, kde som pri diaľkomere Leica M9 musel špekulovať, ako záber nerozmazať pre dlhý čas, Fujifilm fotí bez problémov, dá sa povedať že s rezervou a bez hrozby, že záber bude rozmazaný, čo je pre tento druh fotografie obrovskou výhodou.
Na druhej strane, obrovskou výhodou leiky je rýchlosť a presnosť ostrenia. Pokiaľ Leica v budúcnosti investuje do rozvoja elektroniky / spracovania obrazu, zrejme bude tou najlepšou vreckovou alternatívou nielen pre snobov, ale i pre fajnšmekrov a milovníkov nekompromisnej obrazovej kvality. To, čo robí leiku leikou, je, samozrejme, kvalita jej skiel i systému zaostrovania, nakoľko hľadáčikové kamery nemajú zrkadlo a poskytujú tak najmenej priestoru na degradáciu optickej kvality obrazu, pri prenose z objektívu na záznamové médium, v tomto prípade elektronický obrazový snímač. Navyše, leika objektívy „sú osadené“ zvláštnou mágiou, - najmä pri nižších clonových číslach. Jedná sa o nekompromisnú ostrosť v mieste zaostrenia a medový bokeh dookola. To je to, čo robí leiku leikou.
|
||||
* | ||||
Ďalšie odborné recenzie na fotoaparát FujiFilm X100 a Leica M9 nájdete na Recenzie.SME.sk
|